Predĺženia bitov a vrtákov: prečo ich potrebujeme?
Pri montážnych prácach sa občas dostaneme do zložitej situácie, kedy je potrebné „zobrať rozum do hrsti“, aby sa našlo vhodné riešenie. Žiadna prekážka však nie je neprekonateľná, ak sú poruke príslušné nástroje, ktorými si viete pomôcť. Jednou z možností pri vŕtaní a skrutkovaní na neprístupných miestach je použitie predĺženia.
Typický prípad vidíme na obr. 1. V rohu potrebujeme prevŕtať stenu, drevené alebo plastové okno, možno aj osadiť hmoždinku a zaskrutkovať skrutku. Zručný remeselník si iste hneď predstaví podobné situácie, ktoré musel riešiť a možno mu práve tento článok príde vhod.
Ak pôjde na takomto mieste „iba“ o vŕtanie do betónu, pomôžeme si niektorou z predĺžených verzií vrtáku SDS-plus alebo v prípade potreby väčších priemerov aj vrtákom SDS-max.
Ak pôjde o vŕtanie do muriva, vyriešime to tým istým vrtákom – ale vypneme príklep, aby sme „nerozdrvili“ dierované tehly alebo aby nám na druhej strane otvoru neodpadol kus zo steny .

Obr. 1. Typický prípad ťažko dostupného miesta (A)

Obr. 2. Predĺženia bitov a vrtákov s mechanickým (A) a rýchloupínacím (B) systémom
Ak však potrebujeme prevŕtať napríklad plastové alebo drevené okno, prípadne na takomto mieste zaskrutkovať skrutku – potom môžu pomôcť práve predĺženia. K dispozícii sú dve verzie, každá z nich v dvoch dĺžkach: 150mm a 300mm (obr. 2.) a líšia sa iba spôsobom uchytenia nástroja.
Ide v podstate o jednoduchý výrobok – oceľovú tyč kruhového prierezu vyrobenú z chróm-vanádovej ocele, na jednom konci so ¼“ stopkou E 6.3 a na druhom s upínacím systémom. HERMAN SB-83 je s mechanickým upínacím systémom (obr. 2 A) prostredníctvom dvoch fixačných skrutiek (červíkov) s kužeľovou špičkou a s vnútorným šesťhranom pre imbusový kľúč 2,5mm, HERMAN SB-84 má rýchloupínací QuickSystemTM (obr. 2 B).
Výhodou oboch predĺžení je ich univerzálnosť (obr. 3) – sú navzájom kompatibilné a môžu sa spájať, čím dostaneme násobky ich dĺžky. Slúžia pre uchytenie nástrojov so ¼“ stopkou, a teda nielen 50mm (alebo dlhších) bitov, ale aj ktorýkoľvek z držiakov bitov, prípadne vrtáky so ¼“ stopkou – napríklad ploché do dreva HERMAN DW-30 alebo aj HERMAN DM-30 HSS-G TiN do kovu.
Pri spájaní takýchto systémov – či už budú slúžiť na vŕtanie alebo na skrutkovanie – by sme však nemali zabudnúť na vôľu v miestach ich spojenia a v mieste spojenia s nástrojom.
Každý spoj prispieva k tzv. hádzavosti – tá nám vo všeobecnosti vadí najmä pri vŕtaní, kedy sa vrták neotáča v priamej línii okolo svojej osi.

Obr. 3. Možnosti predĺžení
Pri práci s ručným elektrickým náradím však nie sú namieste príliš veľké nároky na presnosť otvoru, pretože nepresnosť vedenia vŕtačky pri vŕtaní často násobne prevyšuje iné možné nepresnosti. Naviac pri montážnych prácach na neprístupných miestach nám málokedy ide o vysokú presnosť – cieľom je nájsť riešenie a... vyvŕtať otvor.
Nepríjemný jav, kedy sa nástavec neotáča v priamej línii okolo svojej osi pociťujeme aj pri skrutkovaní, aj keď ani zďaleka tak nevadí ako pri vŕtaní. Preto nepreháňajme v počte spájaných prvkov - výsledkom bude pohodlnejšia práca.
Vôľa v mieste spojenia – čo je jej príčinou?

Obr. 4. Stopka bitu C a E
Ako už vieme, krátke bity s tvarom stopky C 6.3 sú vhodné iba do držiakov bitov a dlhšie bity s tvarom stopky E 6.3 môžeme upínať do rýchloupínacích systémov rázových skrutkovačov alebo aj priamo do trojčeľusťových skľučovadiel (obr. 4).
Nech je však držiak bitov akéhokoľvek prevedenia – a rýchloupínacie systémy rázových skrutkovačov sú vlastne taktiež držiaky bitov - v mieste uchopenia bitu je vôľa. Cítime ju hmatom a je viditeľná zrakom. Vyskúšajte si to – vsuňte bit do akéhokoľvek držiaka bitov alebo do rázového skrutkovača. Zistíte dokonca, že vôľa pri magnetických držiakoch bitov je oproti vôli v rýchloupínacích systémoch menšia – čo je aj prirodzené.
Iste, niekto môže povedať, že pri skrutkovaní je taká vôľa zanedbateľná. Súhlasím, aj nie – závisí to od konkrétneho prípadu. Čítajte ďalej.
Najprv sa pozrime, čo hovorí norma DIN ISO 1173:2001, popisujúca montážne nástroje – nástavce (bity) pre ručné a strojové skrutkovanie. Je v nej stanovené rozmedzie – minimum a maximum, ktoré pri výrobe bitov a držiakov bitov musia výrobcovia dodržiavať.
Pre bity s tvarom stopky C 6.3 a E 6.3 – „samčí“ (MALE) šesťuholník - sú stanovené rovnaké tolerancie. Nás v prípade bežného skrutkovania zaujímajú údaje pre ¼“ (6.35mm) rozmery. Norma predpisuje rozmedzie 6,29 – 6,35mm.
Pre držiaky bitov predpisuje norma rozmedzie 6,39 – 6,45mm (obr. 5). Ide o tú časť, do ktorej sa bit zasúva – „samica“ (FEMALE) s tvarom D 6.3.
Je len prirodzené, že takto definovaný povolený rozptyl umožňuje, aby ¼“ bity a ich držiaky boli vzájomne kompatibilné, nech sú od akýchkoľvek výrobcov.

Obr. 5. Normou stanovený nominálny rozmer a povolené odchylky
Preto ani pri súhre takých okolností, kedy je rozmer bitu (MALE) na hornej hranici (6,35mm) a vnútorný rozmer puzdra pre bit (FEMALE) na dolnej hranici normou predpísaného rozsahu (6,39mm), sa nemôže stať, že bit neviete zasunúť do držiaka. Vôľa v mieste ich styku bude cca 4 stotiny milimetra.
Ak nastane opačný prípad - rozmer bitu bude na dolnej a puzdro pre bit na hornej hranici rozmedzia stanoveného normou - vôľa bude 0,16mm (6,45mm - 6,29mm). Samozrejme, bit do držiaku ľahko zasuniete, ale jeho vôľa vzhľadom na to, že je 4-krát väčšia ako v prvom prípade, už bude podstatne citeľnejšia. Naviac nezabudnime, že sa jedná o vôľu na stopke – a tá bude na špičke bitu vzhľadom na dĺžku držiaka bitu – napríklad 60mm - podstatne väčšia.
Čo nastane, ak držiaky bitov navzájom poskladáme?
A práve o to ide – aby sme sa vyvarovali skladaniu príliš veľkého počtu komponentov. Verím, že čitatelia mi už teraz dali za pravdu, keď som vyššie napísal, že s vôľou pri skrutkovaní súhlasím aj nie.
Pozrime sa na sústavu na obr. 6 A – napríklad 300mm vieme poskladať aj z niekoľkých držiakov bitov (ak ich máme). V každom mieste spojenia bude vôľa, ktorá môže vyústiť do neprijateľnej vôle na špičke bitu a dospejeme k záveru, že s takou sústavou sa nedá skrutkovať, nie to ešte vŕtať.
Použitie predĺžení má svoje opodstatnenie ako veľmi dobrý pomocný nástroj – minimalizuje sa počet slabých miest – teda miest, kde sa sústava prvkov spája. Ak použijeme 300mm predĺženie v kombinácii so skrutkovacím bitom dĺžky 150mm, máme k dispozícii sústavu dlhú cca 450mm (obr. 6 B)... a to už je dosť aj pre veľmi špecifické prípady. V prípade potreby ešte väčšej dĺžky zaradíme v nevyhnutných prípadoch ďalší predlžovací prvok – minimalizujeme však ich počet všade, kde je to možné.

Obr. 6. Minimalizujme počet prvkov pri skrutkovaní
V každom prípade takúto sústavu upnime priamo do trojčeľusťového skľučovadla skrutkovača a ak potrebujeme, aby bola veľmi pevná, riešením je voľba predĺženia s mechanickým upínacím systémom, kedy je nástroj pevne uchytený fixačnými skrutkami.
Aby bit na konci takejto sústavy udržal aj väčšiu skrutku, nasunieme naň magnetizér HERMAN SM-20, o ktorom sa môžete viac dočítať tu.
Záver
Ak máme na jednej strane skrutku, ktorú potrebujeme zaskrutkovať a na druhej akumulátorový skrutkovač, potom príslušný bit je nevyhnutným medzičlánkom. Ak však upevníme bit do skrutkovača prostredníctvom držiaku bitov, už máme dva medzičlánky.
Každý medzičlánok nielen zoslabuje celý systém, čo môže byť problémom najmä pri veľkých krútiacich momentoch, ale je aj zdrojom nežiadúcej vôle. Pri skrutkovaní malých skrutiek s krátkymi držiakmi bitov je tento negatívny jav zanedbateľný. Ak však potrebujeme na neprístupných miestach vysunúť bit alebo vrták do väčších vzdialeností, musíme počítať s tým, že akákoľvek vôľa každého spojovacieho článku sústavy sa prejaví na špičke bitu alebo vrtáka – a to tým viac, čím dlhšia je sústava.
Kľúčové slová: vŕtanie, skrutkovanie, predĺženia bitov, predĺženia vrtákov, rýchloupínací systém, mechanické upínanie, montážne nástroje, skrutkovač
Zdroje:
Interné technické a školiace materiály spoločnosti HERMAN
Článok zatiaľ nikto nekomentoval. Buďte prvý!