Slovensko
Flexa alebo flexka?
Pravdepodobne najrozšírenejšie elektrické ručné náradie – uhlová brúska, sa familiárne nazýva rôznymi menami. Odkiaľ pochádza zaužívaný výraz flexa alebo flexka?
Obr. 1. Flex DL 9
História brúsky siaha až do roku 1922, kedy Hermann Ackermann a Hermann Schmitt založili v Stuttgarte (v časti Bad Cannstatt) spoločnosť Ackermann & Schmitt. Dnes sídli v meste Steinheim an der Murr a je známa pod názvom FLEX-Elektrowerkzeuge GmbH. Dôvodom založenia spoločnosti bola výroba a predaj ich nového vynálezu - ručnej brúsky MS 6. Vtedajšia brúska bola vybavená elektromotorom, ktorý poháňal pružný hriadeľ. O niekoľko dekád neskôr, v roku 1954, tá istá spoločnosť predstavila prvú vysokootáčkovú uhlovú brúsku DL 9. Určite sa nájdu dodnes funkčné historické kúsky...
Keď sa pozrieme na jej tvar a rozmiestnenie hlavných prvkov, napríklad kryt kotúča, hlavu s prevodovkou, výstupy pre výmenu uhlíkov, umiestnenie bočnej a zadnej rukoväte - musíme uznať, že nápadne pripomína dnešné brúsky.
Predná pogumovaná rukoväť a zadná rukoväť z bakelitu znižovali možnosť úrazu elektrickým prúdom. Bakelit bol v tom čase totiž často používaný ako elektroizolačný materiál. Súčasťou zadnej rukoväte bol aj spínač – presne tak, ako to je aj dnes u „veľkých“ brúsok. Všetko ostatné, vrátane krytu telesa brúsky, bolo kovové, dokonca aj štítok s technickými údajmi...
Konštrukcia umožňovala používať rotačné nástroje priemeru do 178 mm – to je priemer zodpovedajúci 7“ (Cól = inch, palec = 25,4mm) a hriadeľ brúsky mal 8.500 ot/min., čo zabezpečovalo obvodovú rýchlosť rotujúceho nástroja 80m/s. K tomu na tú dobu motor s úctyhodným príkonom – až 1600 W.
Obr. 2 Štítok s technickými údajmi Flex DL 9
Na štítku si môžeme všimnúť ešte jeden dôležitý detail. Obaja „Hermannovia“ si iste uvedomovali, že uhlová brúska je nebezpečné náradie a napriek tomu, že zrejme ešte neexistovali prísne bezpečnostné predpisy pre prácu s týmito strojmi, na štítok napísali : Größter Scheiben Ø mm : 178. Chceli tým už vtedy upozorniť na to, že maximálny priemer kotúča, ktorý je možné bezpečne s brúskou použiť, je 178 mm. A čo dnes vidíme na stavbách? Hazard so zdravím a so životom – brúsky bez krytu a s takým priemerom kotúča, aký je práve poruke. Alebo to je novodobý „národný adrenalínový šport“?
V niektorých európskych krajinách, najmä však na území Nemecka, Holandska, Slovenska, Českej republiky, ako aj v Chorvátsku, Rumunsku, Maďarsku či Bulharsku sa uhlové brúsky práve pre túto históriu familiárne nazývajú „flexa“ alebo „flexka“.
Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, ale až na drobné odchýlky sa v takomto konštrukčnom prevedení vyrábajú uhlové brúsky dodnes. Doslova DODNES.
Zdroje:
Interné technické a školiace materiály spoločnosti HERMAN
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:DL9_Winkelschleifer.jpg?uselang=en
Ing. Herman Nagypál
Vyštudoval som vojenskú školu, odbor letecká elektrotechnika. S náradím a nástrojmi som sa naučil pracovať už v detstve s otcom na stavbe rodinného domu. Každý náš nový produkt testujem aj osobne - vlastnými rukami vo svojej dobre vybavenej dielni. Vo voľnom čase sa rád preháňam na motorke po rumunských horských priesmykoch. Okrem toho študujem trendy v odbore a rád si vyskúšam aj konkurenčné produkty. Nad niektorými sa pousmejem, nad niektorými sa čudujem (že sa niekto dal nachytať a kúpil to) a niektoré sú fakt dobré. Skoro ako naše 😊.
Ďakujeme za Vašu recenziu
Nedpovedali ste správne na otázky z článku
Ladislav Farda –
Vysvětleno polopaticky oproti některým dnešním návodům, Jednu starou kovovou vrtačku ještě mám, ale je oproti dnešním hodně těžká. Tak jen ukazuji technický pokrok. Ale nastříkaným kovům na umělé hmotě komutátoru jsem na chuť nepřišel ...
Martin –
Pekný článok.
Piotr Boyar –
V krajinách bývalého ZSSR sa hovorový názov pre tento nástroj - „brúska“ - objavil v ZSSR v sedemdesiatych rokoch, keď sem prišli nástroje vyrobené špeciálne v Bulharsku. A aké vzdialené korene má tento nástroj, odhalil tento článok. Ďakujem
Jakub Borsík –
Je zaujímavé, že za akú krátku dobu sa náradie posunulo enormným skokom dopredu
MB –
Flex znamená že stroj nie je pevne osadený na jednom mieste. Flexibilné je vlastne všetko ručné náradie. No je pravda že spojenie flexi brúska, alebo skrátene flexa, je zaužívané hoci by sme mohli povedať že aj napr. taká ručná vŕtačka je vlastne flexi vŕtačka. Aby bola odlíšená byčajná pevná brúska - od novinky ručnej brúsky, ktorou bolo možné rôzne "ohýbať", pridali prívlastok flexi.