Certifikát oSa: Mýtus alebo záruka bezpečnosti

Vieme, že stmelené abrazívne nástroje – rezné a brúsne kotúče môžu byť pri nesprávnom používaní naozaj nebezpečné a že opatrnosť je namieste. V minulom článku sme vysvetlili, čo musia z bezpečnostného hľadiska spĺňať, aby vyhoveli norme EN 12 413.

Je tu ešte jedna autorita, ktorá by mala byť ďalším garantom bezpečnosti týchto nástrojov.

Jej názov je Organizácia pre bezpečnosť abrazívnych nástrojov (The Organisation for the Safety of Abrasives), skrátene oSa.

Možno ste sa už stretli s takýmto označením na abrazívnych nástrojoch (obr. 1).

O čo ide? Zase o bezpečnosť, tentokrát trochu ináč... Pokúsim sa význam a prínos oSa posúdiť objektívne, neviem do akej miery sa mi to podarí.

Obr. 1. Logo oSa (A) na etikete rezného kotúča

Obr. 2. Kronenflex Wheel – prvý „moderný“ rezný nástroj v dobovej uhlovej brúske

Aby ste lepšie pochopili súvislosti, trochu poodhrniem oponu a nazrieme spolu do zákulisia tohto odvetvia, ktorého súčasťou sme aj my. Výroba stmelených abrazívnych nástrojov má v Európe viac než storočnú tradíciu, avšak za prvý moderný rezný nástroj v dnešnom ponímaní môžeme považovať Kronenflex Wheel (obr. 2) vyvinutý tímom Carla Klingspora v roku 1950.

Odvtedy sa tieto výrobky vyrábajú v prakticky nezmenenej podobe dodnes. Samozrejme, počas desaťročí prešli celým radom inovácií. Pri ich výrobe sa používajú stále modernejšie materiály a bezpečnostné prvky, výrobky majú dlhšiu životnosť, sú tenšie, ako bývali v minulosti, práca s nimi je pohodlnejšia a energeticky menej náročná. V zásade však za posledných 70 rokov môžeme hovoriť len o evolúcii, v žiadnom prípade nie o revolúcii v odvetví.

Niektorí výrobcovia majú výsadné postavenie – ide o veľké firmy, ktoré vyrábajú tieto nástroje už celé desaťročia a sú lídrami v odvetví. Hovorí sa o nich ako o “veľkej päťke” a podľa odhadov ich produkcia pokrýva približne polovicu spotreby týchto výrobkov v Európe. Sú to firmy Klingspor, Pferd, Rhodius, Tyrolit a Saint-Gobain. O zvyšnú polovicu trhu sa delia ostatné stredne veľké spoločnosti, medzi ktoré patríme aj my.

oSa bola založená v roku 2000 v Berlíne a medzi jej zakladajúcimi členmi boli aj všetky spoločnosti patriace do “veľkej päťky”. Organizácia združuje výrobcov, ktorí úspešne absolvovali audit bezpečnosti svojich výrobkov. Audit spočíva v overení, či výrobky spĺňajú bezpečnostné požiadavky definované normou EN 12413.

Po úspešnom audite môže výrobca certifikované výrobky označovať symbolom . Inými slovami, pokiaľ nájdete na abrazívnom výrobku označenie EN 12413 aj symbol oSa, je to dvakrát povedané to isté. Áno, niekto by mohol namietať, že v prípade označenia EN 12413 len samotný výrobca deklaruje, že jeho výrobky sú bezpečné, zatiaľ čo symbol oSa znamená, že deklarovanú bezpečnosť navyše overila nezávislá autorita.

Organizácia uvádza 5 dôvodov, prečo by zákazníci mali kupovať oSa-certifikované nástroje:

• celosvetovo chránená značka pre najvyššiu úroveň testovanej bezpečnosti rezných a brúsnych nástrojov
• testovaná zhoda s bezpečnostnými normami EN pre brúsne výrobky
• pravidelné kontroly výroby a monitorovanie výrobkov
• pravidelne auditovaný výrobca s certifikovaným riadením kvality a zdokumentovanými procesmi
• výkonné prémiové výrobky s vysledovateľnosťou až k výrobcovi

Medzi týmito bodmi nie je nič, čo by každý európsky výrobca neposkytoval aj bez oSa certifikácie.

Od svojho vzniku sa organizácii podarilo u veľkej časti spotrebiteľov abrazívnych výrobkov (pozor - nie u ich výrobcov!) vyvolať dojem, že má význam kupovať takto označené nástroje. Sú vraj “lepšie” ako tie ostatné... Pritom oSa o kvalite výrobkov nehovorí nič (a ani to netvrdí, aby sme boli féroví), zaoberá sa výhradne ich bezpečnosťou.

Tak poďme k tej bezpečnosti. Všetci európski výrobcovia sú viazaní ustanoveniami normy EN 12413. Jej doslovný názov je: Bezpečnostné požiadavky na stmelené brúsne výrobky. Tento rozsiahly dokument veľmi presne a konkrétne stanovuje požiadavky a opatrenia na odstránenie alebo zníženie rizík vyplývajúcich z používania všetkých bežných rezných a brúsnych kotúčov. Okrem toho obsahuje aj postupy a predpísané testy (obr. 3) na overenie zhody výrobkov s požiadavkami normy.

Obr. 3. Zariadenie pre testovanie bezpečnosti abrazívnych nástrojov

Požiadať o členstvo v oSa môže každý výrobca abrazívnych nástrojov. Certifikácia prebieha tak, že v prvom kroku žiadateľ vyplní pomerne rozsiahly dotazník umiestnený na stránke oSa, kde okrem základných údajov o firme uvedie stručne, aké nástroje a v akom množstve ročne vyrába, aký má ročný obrat, akými výrobnými a testovacími technológiami disponuje, koľko má zamestnancov a pod. Nasleduje návšteva zástupcu oSa u uchádzača o členstvo, kde sa posúdi, či výrobca naozaj má predpoklady na to, aby uspel. Po rozhodnutí, ktoré typy nástrojov si výrobca nechá certifikovať (väčšinou všetky) sa do oSa odošle predpísaný počet nástrojov každého typu, kde budú podrobené identickému testu, ako u výrobcu. Pokiaľ je testovanie úspešné, výrobca získava certifikát a môže na svojich výrobkoch uvádzať označenie oSa. Recertifikácia sa potom vykonáva periodicky v pravidelných intervaloch.

A čo to všetko stojí? No dosť...

Samotný audit vyjde na 10-20 tisíc Eur, spravidla sa na prvý raz nepodarí, za “opravné skúšky” sa platí tiež... Ďalej náklady rastú podľa toho, koľko typov výrobkov sa certifikuje (väčšinou všetky vyrábané typy). Po úspešnom audite sa v pravidelných intervaloch vykonáva overovací audit...

A na záver: výrobca odvádza oSa poplatok za každý vyrobený nástroj. Pri produkcii miliónov až desiatok miliónov nástrojov ročne sú to desiatky tisíc Eur.

Výroba abrazívnych nástrojov nie je ľahký biznis. Pracuje sa s veľmi nízkymi maržami a teda, kto sa na toto dá, zákonite musí náklady spojené s auditom a členstvom v oSa premietnuť do ceny svojich výrobkov a v konečnom dôsledku to zaplatí zákazník.

oSa je nezisková organizácia, ale vieme, ako to chodí. Spomínané náklady samozrejme platia všetci členovia oSa. Avšak zakladatelia a majitelia organizácie si tieto peniaze vlastne len presúvajú z jedného vrecka do druhého.

V súčasnosti majú všetky firmy v odvetví problém s klesajúcim odbytom, spojený so stagnujúcou ekonomikou a aj s postupným presadzovaním sa nových technológií rezania a brúsenia (pílový list na kov, fíbrové kotúče). Niektoré z nich majú výrobnú kapacitu využitú len na 30%.

Je tu ale ešte ďalší veľký problém. Vďaka silnej čínskej štátnej podpore exportu sú schopní čínski výrobcovia vyrobiť a dodať na európske trhy abrazívne výrobky za ceny, za aké sa v Európe sotva dajú nakúpiť suroviny potrebné k ich výrobe. Je verejným tajomstvom, že kvôli tomu si väčšina európskych výrobcov dáva časť produkcie vyrábať práve u čínskych dodávateľov pod svojím označením aj so symbolom oSa. Neraz u výrobcov, ktorí možno ani len netušia, že niečo ako oSa existuje! V Ázii sa vyrábajú hlavne produkty nižších kvalitatívnych línií, top línie si európski výrobcovia naďalej vyrábajú vo svojich domácich prevádzkach.

Má teda oSa nejaký význam a prínos?

Áno, má. Čo sa týka výrobcov, členstvo v oSa im pomôže predať svoje výrobky zákazníkom, ktorí na tomto označení trvajú.

Ináč ale podľa môjho názoru – podotýkam, že je to len môj osobný názor a môžem sa mýliť - je oSa byrokratický aparát, ktorý zákazníkovi neprináša žiadnu pridanú hodnotu, výrobcom odčerpáva cenné zdroje, ktoré by mohli investovať do technológií a vývoja a zároveň umožňuje niekoľkým desiatkam ľudí pohodlnú a bezstarostnú existenciu.

V našej spoločnosti sme sa rozhodli nepodľahnúť tomuto tlaku a namiesto členstva v oSa sme zaviedli opatrenia, ktoré majú pre bezpečnosť používateľa našich výrobkov väčší význam: máme nie jedno, ale dve testovacie zariadenia od rôznych výrobcov. Bezpečnosť kotúčov testujeme 10-krát častejšie, než predpisuje norma, a to testovanie berieme veľmi vážne.

Čo teda získa koncový spotrebiteľ, keď si kúpi výrobok s označením ? Pokiaľ ho bude správne používať, je veľmi pravdepodobné, že to bude bezpečný výrobok. Nič menej, nič viac.

Kľúčové slová: certifikát oSa, bezpečnosť, abrazívne nástroje, rezné kotúče, brúsne kotúče, certifikácia abrazívnych nástrojov, testovanie kvality

Zdroje:
Interné technické a školiace materiály spoločnosti HERMAN
https://www.osa-abrasives.org/
https://www.klingspor.co.uk/press/news/70-years-kronenflex-cutting-off-wheels

Ing. Anton Tokár

Vyštudoval som softwarové inžinierstvo a programovaním som sa aktívne zaoberal vyše 25 rokov. V súčasnej dobe je mojou hlavnou pracovnou náplňou vo firme Herman koordinovanie tímu, ktorý sa zaoberá vývojom našej webovej stránky a e-commerce riešeniami. Okrem toho mám niekoľkoročné skúsenosti ako technológ na úseku výroby abrazívnych nástrojov. Voľný čas delím medzi svoje koníčky, ktorými sú predovšetkým umenie, motorka, hra na saxofón, plávanie a cestovanie.